Pred 110 rokmi bola postavená malebná vila s modrými okenicami.
Tento rok uplynulo 110 rokov od postavenia honosnej vily, ktorá ako jedna z mála v Piešťanoch nemá svojej meno vyryté na priečelí. Jej história sa začala písať v roku 1907, kedy si ju dal postaviť veľkostatkár Josef Fuchs, ktorý mal v Piešťanoch prenajatý statok od grófa Erdődyho. Výstavbu realizovala stavebno-projekčná firma Halzl-Krátky v secesnom, bohato zdobenom architektonickom štýle kopirujúcom znaky o rok skôr postaveného hotela Ronai (neskôr premenovaný na Grand Hotel Royal a ešte neskôr na Hotel Slovan).
Jej charakteristickým znakom sú modré okenice tzv. žalugatre zdobené kresbou holubíc, ďalej vežička, balkón a pod ním prekrytá loggia. Pôvodný projekt počítal s prepojením oboch nadzemných podlaží schodiskom umiestneným vo vstupnej hale, ale počas výstavby sa vila vertikálne rozdelila na dva samostatné byty. Fasáda domu bola v letných mesiacoch obrastená divým viničom, ktorý bol časom odstránený.
Podľa dostupných informácií, vila stála 52 tis. zlatých, čo v tej dobe predstavovalo veľký obnos peňazí.
Počas prvej svetovej vojny boli v dome ubytovaní vojaci, čo sa značne podpísalo na celkovom vzhľade interiéru a aj vonkajšej záhrady. V 20-tych rokoch býval na prízemí aj hlavný piešťanský notár Anton Kajlich. Po smrti Josefa Fuchsa prešla vila na jeho 7 detí, ktoré však nebývali v Piešťanoch a rozhodli sa ju predať spolu s pozemkami o výmere 1600 siah, čo je približne 5700 m2.
V roku 1928 bola vyhlásená dobrovoľná verejná dražba s vyvolávacou cenou 320 tis korún. Dražbu viedol verejný notár JUDr. Zdenko Zmeškal vo svojom úrade pri Evanjelickom kostole, ktorý vo svojich pamätiach takto opisuje celý jej priebeh: „Začiatkom bolo niekoľko záujemcov, tí ale neišli vysoko s ponukami a nakoniec sa vyvinul súboj medzi Matejom Murínom a gen. riaditeľom Goldschmidom z Trnavského cukrovaru“. Dražba trvala 2 a pol hodiny s tromi prestávkami na rozmýšľanie, ale nakoniec vyhral Murín, ktorý ponúkol až 800 tis. korún.
Matej Murín bol veľmi zámožný obchodník a továrnik, pôvodne pochádzajúci z Oravy, ktorý vlastnil celulózku v Žiline a hodvábku v Senici. Vilu kúpil pre svoju dcéru Teréziu, manželku notára Zdenka Zmeškala. Manželia sa do vily sťahovali v roku 1929 hneď po dokončení rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá vyšla na 60 tis. korún.
Zaujímavo vyznieva aj fakt, že rodina Zdenka Zmeškala získala vilu do svojho vlastníctva až v roku 1934 po smrti Mateja Murína, ktorému do tej doby platili každoročne nájomné vo výške 20 tis. korún.
Vila mala dva samostatné byty, pričom Zmeškalovci so svojimi dvomi dcérami Máriou a Alexandrou bývali na prízemí a byt na poschodí prenajímali. Počas nasledujúcich 20 rokov sa tu vystriedalo 5 nájomcov. Po roku 1948 sa pre rodinu začali ťažké časy a Dr. Zmeškal skončil ako robotník v panelárni. O tri roky neskôr v rámci Akcie B musel vilu aj s rodinou opustiť a ŠTB ich presťahovala do Boroviec. V tej dobe boli do vily nasťahovaní, najprv notár Ilavský, po ňom letec podplukovník Fencl, a od 1958 tu bol zriadený na 4 roky Evanjelický farský úrad s farárom Kubicom.
V roku 1957 sa mohli vlastníci vrátiť naspäť, ale len do 2 izieb na poschodí, zvyšok bol obsadení nájomcami vyberanými Mestským národným výborom.
Aj keď v polovici 70-tych rokoch prebehla rozsiahla rekonštrukcia strechy, kompletnú obnovu realizovali potomkovia pôvodných vlastníkov až po revolúcii a vila sa dočkala súčasného vzhľadu až v roku 1998.
MT/ foto z arch. IK