Prokurátor uznal námietky Letiska voči postupu Mesta Piešťany.

Mesto ako správca dane eviduje voči tejto spoločnosti daňový nedoplatok za daň z nehnuteľnosti vo výške približne 600 tis. eur, ktorý vznikol neuhrádzaním tejto povinnosti počas 8 rokov. Na základe nedoplatku mesto zriadilo v katastri nehnuteľností záložné práva, nie však v hodnote svojej pohľadávky ako to upravuje zákon, ale až v 10 násobne vyššej.

Letisko sa proti takémuto postupu odvolalo a nakoľko mesto v zákonnej lehote nevydalo žiadne rozhodnutie, skončilo podanie na okresnej prokuratúre. Tá začiatkom júna vyhodnotila podnet letiska za oprávnený a mestu doručila upozornenie na nezákonnosť postupov.

Nie je to prvýkrát, čo Letisko rozporuje rozhodnutia mesta. Radnica ešte minulý rok po konzultácii s právnikom mesta protizákonne zablokovala aj infraštruktúrny majetok letiska. Právne oddelenie, ktorému šéfuje Pavol Vermeš (zároveň vykonávajúci aj funkciu konateľa Bytového podniku), je zodpovedné za viacero rozporuplných postupov a rozhodnutí, ktoré v budúcnosti môžu stáť Mesto Piešťany nemalé finančné prostriedky.

Na ostatnom mestskom zastupiteľstve obhajoval napadnuté postupy aj primátor Tamajka, ktorý zriaďovanie záložných práv na všetky nehnuteľnosti Letiska zdôvodňoval nutnou ochranu pred jeho likvidáciou. Čo však zabudol spomenúť je fakt, že týmto konaním letisko priamo vystavuje riziku možného krachu, nakoľko každomesačné výdavky nedokáže letisko pokryť svojou činnosťou a ani bankovým úverom, keďže všetky nehnuteľnosti sú už založené v prospech Mesta Piešťany.

Podľa Tibora Mikuša, z 10 oslovených bánk ani jedna neprejavila záujem poskytnúť letisku prevádzkový úver, ktorý by bol nekrytý nehnuteľným majetkom.

Keby Tamajkova obava bola odôvodnená a Kraj by sa usiloval o likvidáciu letiska, mohol tak spraviť už pred tromi rokmi, keď VUC-ka evidovala voči letisku pohľadávku vo výške 1.6 mil. eur.

Vtedy sa však rozhodla jednorazovo oddľžiť letisko tzv. kapitalizáciou, pri ktorej vymenila svoju pohľadávku za navýšenie svojho akcionárskeho podielu. Kraj dokonca v apríli tohto roku poskytol prostredníctvom svojej eseročky ďalšiu pôžičku vo výške 400 tis. eur, aby zamedzil možnému vyhláseniu konkurzu zo strany iných veriteľov a vykryl súdom vydané platobné rozkazy na úhradu nevyplatených odmien bývalých členov orgánov spoločnosti.

Suma sumárum, Kraj za 8 rokov poskytol 2 mil. eur, štát približne 1.5 mil. eur a mesto ani euro. Práve naopak, na dani z nehnuteľnosti si nárokuje cca 600 tis. eur a navyše mu vyrúbilo aj 100 tis. sankciu z omeškania. Tento rok poslanci Letisko oslobodili od tejto dane, čím mu ušetrili približne 55 tis. eur.

Všetky letiská na Slovensku, nevynímajúc to piešťanské, dokázali prežiť len vďaka dotovaniu a vykrývaniu strát zo strany samospráv, ktoré ich dostali bezodplatne od štátu. Jediné, ktoré nie je v červených číslach a dokonca vykázalo za minulý rok 1.5 mil. zisk je košické, ktoré patrí Letisku Viedeň. Napriek tomuto zisku Mesto Košice neváhalo a odsúhlasilo priamu dotáciu na otvorenie novej leteckej linky do Kolína nad Rýnom vo výške 60 tis. eur.

Samozrejme, Piešťany nie sú Košice, ktorých rozpočet je 8 násobne vyšší, zato asi máme dosť peňazí na bezprizorné míňanie verejných financií ako napríklad 30 tis. na spropagovanie dvojtýždňového basketbalového podujatia, alebo nemorálne odmeny bývalému viceprimátorovi Hynekovi vo výške 11 tis. eur.

Letisku by možno na začiatku riešenia jeho záchrany stačila len konsolidácia vzťahov akcionárov, ktoré sú už niekoľko rokov na bode mrazu a z posledných vyjadrení to nevyzerá, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Pokiaľ totiž Kraj zastaví dotovanie cez pôžičky, platobná insolventnosť sa dostaví takmer okamžite a to je len krôčik od neriadenej likvidácie letiska s 90 ročnou históriou.